h

4. února 2012 v 15:49 | tally.
ako začať?...
život začal kedysi dávno, pred miliardami rokou, je to hra. život je hra, celý čas sa snami niekto hrá. číta nám myšlienky a rozmýšla či nám poslať niečo dobré, alebo vsunúť nám do cesty prekážku. 
zlé myšlienky chodia častejšie, pretože je lachšie ich vytvoriť...

človek ktorý chodí denne zo zvesenou hlavou si predstavý opustenú horu ako cintorín, posledné miesto na zemy, pretože tam nesvieti slnko. jednoducho nič tam nie je. ani vtáčik, kvet dokonca ani teplo.
človek s veselými myšlienkami si tam predstavý množstvo kvetín, oblakov a ľahko sa dostane späť tam kde chce.
nájde cestu z konca sveta domov. dokáže si predstaviť že lieta, vtom pripade môže skutočne lietať a dostať sa tam kde chce...

čo ďalej? svet sa začal kedysi dávno, existujú viacerý bohovia. hlavný z nich sú dvaja. boh dobra, ten prináša štastie a bohyňa zla. skôr ako sa nazdáš skríži ti cestu, postavý pred ňu prekážky, cez ktoré sa ťažko dá prejsť.

divné je že vyzerajú ako obyčajný smrteľníci, žijú v časti ktorú doposiaľ nik nevidel, ani o nej nepočuť. bohyňa ma krásne dlhé vlasy a diabolsky veľké oči. boh zobrazuje presný opak, má krátke blonďaté vlasy a tvár obyčajného muža.

Keď sa malé dievčatko Kaila vracalo domou, jej oči uvideli tak krásne zelené stromy čo ešte nikdy nevidela. Neváhala a aj keď mala na sebe 2 kilový ruksak rýchlo sa za nimi rozbehla.
Vtom sa stalo niečo nečakaná, okolo Kaili sa spravilo biele svetlo a vznieslo ju 10 cm nad zem. "Čo sa deje?" so strachom sa spýtala. "To je len sen...Nie!" kričala.

Vzápätí ju to položilo opäť na to isté miesto, jediné čo sa zmenilo bolo že na strome rozkvitli pestro oranžové, neznáme plody. "Wau!" zvolala Kaila a spotrebou chcela jednu ochutnať. Nerob to ozýval sa vnútorný hlas. "Čo sa môže stať?" spýtala sa a vzápätí si odhryzla.

"Kde to som?" spýtala sa. Okolo nej bola tma, bola v malej tmavej miesnosti kde nebolo jediného predmetu. Si tu kde máš byť ozval sa znova vnútorný hlas. "Nie... pomóc."
"Ticho!" ozval sa hlas ženy. "Nie si tu na to aby si hučala!" skríkla na ňu.




soul mates
sikii.
"Sadnite sa prosím." povie Bea. "Jejda, prepáčte mi ja som Lea McLafen." povie a podáva Bee ruku, tá ako zarazená tiež jej ruku podá a povie: "Ja som Bea. Inak môžme si tikať nie?" Lea sa usmeje a súhlasne prikývne. "Pravdaže," povie. "Inak čo sme to potrebovali prebrať?" vyzvedá Bea, s pohľadom smerujúci na studenú dlážku. "Viete že už ani neviem?!" zasmeje sa Lea.
A ako tak bežal čas Bea a Lea sa skamarátili a na firemné veci zabudli. Vtom Beu osvieti. 
S pocitom že je zabudlivá vstane.
sikii.
Pozrie sa na poličku a dačo hľadá, ale nie a nie to. Nájsť. "Pomôžeš mi?" zvolá na Leu, tá súhlasne prikývne a skúša hľadať. "A tuto je." skonštatuje Lea. "Ďakujem že si mi pomohla, toto máš že vraj doniesť do tvojej firmy, dať do šéfovi a také bláboliny." zasmeje sa Bea a podáva Lei príslušné papiere. S úsmevom na tvári si ich zoberie. "Musím ísť." povie, vyberie z vrecka svoju vizitku a podá ju Bee. "Rada som ťa poznala." zvolá Bea.

Dneska môžem íst domou pokojne, Bea je naozaj príjemná žena som rada že som ju poznala. Konečne po tých rokoch nejaká rozumná osoba ktorá mi stojí za to. Čo keby som ju pozvala na kávu? Dobrý napad. Zobrala som telefón a vyťukala Beine číslo (tiež mám jej vizitku)
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama