h

4. února 2012 v 15:49 | tally.
ako začať?...
život začal kedysi dávno, pred miliardami rokou, je to hra. život je hra, celý čas sa snami niekto hrá. číta nám myšlienky a rozmýšla či nám poslať niečo dobré, alebo vsunúť nám do cesty prekážku. 
zlé myšlienky chodia častejšie, pretože je lachšie ich vytvoriť...

človek ktorý chodí denne zo zvesenou hlavou si predstavý opustenú horu ako cintorín, posledné miesto na zemy, pretože tam nesvieti slnko. jednoducho nič tam nie je. ani vtáčik, kvet dokonca ani teplo.
človek s veselými myšlienkami si tam predstavý množstvo kvetín, oblakov a ľahko sa dostane späť tam kde chce.
nájde cestu z konca sveta domov. dokáže si predstaviť že lieta, vtom pripade môže skutočne lietať a dostať sa tam kde chce...

čo ďalej? svet sa začal kedysi dávno, existujú viacerý bohovia. hlavný z nich sú dvaja. boh dobra, ten prináša štastie a bohyňa zla. skôr ako sa nazdáš skríži ti cestu, postavý pred ňu prekážky, cez ktoré sa ťažko dá prejsť.

divné je že vyzerajú ako obyčajný smrteľníci, žijú v časti ktorú doposiaľ nik nevidel, ani o nej nepočuť. bohyňa ma krásne dlhé vlasy a diabolsky veľké oči. boh zobrazuje presný opak, má krátke blonďaté vlasy a tvár obyčajného muža.

Keď sa malé dievčatko Kaila vracalo domou, jej oči uvideli tak krásne zelené stromy čo ešte nikdy nevidela. Neváhala a aj keď mala na sebe 2 kilový ruksak rýchlo sa za nimi rozbehla.
Vtom sa stalo niečo nečakaná, okolo Kaili sa spravilo biele svetlo a vznieslo ju 10 cm nad zem. "Čo sa deje?" so strachom sa spýtala. "To je len sen...Nie!" kričala.

Vzápätí ju to položilo opäť na to isté miesto, jediné čo sa zmenilo bolo že na strome rozkvitli pestro oranžové, neznáme plody. "Wau!" zvolala Kaila a spotrebou chcela jednu ochutnať. Nerob to ozýval sa vnútorný hlas. "Čo sa môže stať?" spýtala sa a vzápätí si odhryzla.

"Kde to som?" spýtala sa. Okolo nej bola tma, bola v malej tmavej miesnosti kde nebolo jediného predmetu. Si tu kde máš byť ozval sa znova vnútorný hlas. "Nie... pomóc."
"Ticho!" ozval sa hlas ženy. "Nie si tu na to aby si hučala!" skríkla na ňu.




soul mates
sikii.
"Sadnite sa prosím." povie Bea. "Jejda, prepáčte mi ja som Lea McLafen." povie a podáva Bee ruku, tá ako zarazená tiež jej ruku podá a povie: "Ja som Bea. Inak môžme si tikať nie?" Lea sa usmeje a súhlasne prikývne. "Pravdaže," povie. "Inak čo sme to potrebovali prebrať?" vyzvedá Bea, s pohľadom smerujúci na studenú dlážku. "Viete že už ani neviem?!" zasmeje sa Lea.
A ako tak bežal čas Bea a Lea sa skamarátili a na firemné veci zabudli. Vtom Beu osvieti. 
S pocitom že je zabudlivá vstane.
sikii.
Pozrie sa na poličku a dačo hľadá, ale nie a nie to. Nájsť. "Pomôžeš mi?" zvolá na Leu, tá súhlasne prikývne a skúša hľadať. "A tuto je." skonštatuje Lea. "Ďakujem že si mi pomohla, toto máš že vraj doniesť do tvojej firmy, dať do šéfovi a také bláboliny." zasmeje sa Bea a podáva Lei príslušné papiere. S úsmevom na tvári si ich zoberie. "Musím ísť." povie, vyberie z vrecka svoju vizitku a podá ju Bee. "Rada som ťa poznala." zvolá Bea.

Dneska môžem íst domou pokojne, Bea je naozaj príjemná žena som rada že som ju poznala. Konečne po tých rokoch nejaká rozumná osoba ktorá mi stojí za to. Čo keby som ju pozvala na kávu? Dobrý napad. Zobrala som telefón a vyťukala Beine číslo (tiež mám jej vizitku)
 

spriaznené duše

1. února 2012 v 19:58 | tally.
sikii.
keď sa prebudím prvé na čo pomyslím je ako nás rozdelili, cítim ako som stratila niekoho kto mi bol cennejší než vlastný život. nepamätám si kto to je, tú myšlienku na niekoho už nemám, je vymazané, ale stále je v mojom srdci malé miesto pre toho človeka na ktorého myslím deň čo noc, noc čo deň. Stále je v mojej hlave malá spomienka toho ako som ho videla na posledy. pomaly strácam nádej že ho uvidím. 
sikii.
niekedy premýšľam prečo si nič nepamätám, dokonca ani meno. ani či je to muž či žena. oddelili nás keď som mala 5 a teraz mám 20. je to divné, tých 5 rokou čo som bola na svete život šiel rýchlo, 1 bola hodina, týždeň bol deň a mesiac týždňov, ale po tom sa to ťahá všetko pomalšie, priznávam mám sa lepšie ako daktorý ľudia, ale nie čo mi chýba a je tá osoba o ktorej ani neviem ako sa volá. 
Ale bohužiaľ na väčšie premýšľanie nemám čas, práca ma náhli a šéfka tiež nie je zrovna najmilšia.
do práce sa musím ponáhlať preto vstávam o 2 hodiny skôr aby som sa pohla ponoriť do svojich myslienok a blúdiť v nich. Žial na nič neprídem a čas sa kráti, musím sa poumývať a vyraziť do roboty.
sikii.
tento deň to to nebolo iné, stále dookola zažívam ten stereotyp. vstanem, chvíľu premýšľam a vŕtam sa v mojich spomienkach, ale potom započujem strašný rámus a u nie som schopná rozmýšľať. preto sa zdvihnem zo studenej dlážky a pôjdem smerom kúpelňa. tam si čiernou kefou prečešem vlasy a urobím si malý drdol. vyberiem s kozmetickej tašky make-up a polku si nakydám na ksicht. skontrolujem ši vyzerám dobre z diaľky aj spredu, keď je všetko tip ťop začnem uvažovať čo si mám obliecť, ako vždy vyhrajú fialové minišaty a kabelka ktorá k tomu vôbec neladí, ale neuvažujem nad tým. 
sikii.
skontrolujem čas a nasadnem do auta, napravím zrkadlo, ešte skontrolujem či mám make-up v poriadku a vyrážam do práce.
sikii.
tam ma s falošným úsmevom víta šéfka a hlbokým hlasom ma pozve do kancelárie na kávu, s malým váhaním nakoniec prikývnem a usadím sa v kancelárii na pohodlnú pohovku. 
" Dneska máte veľa roboty, príde tu hosť a máte ho na starosť!"prikývnem, s pocitom že nikdy nemám čas na nič iné, okrem tej "supernej" práce, ktorá mi sotva dáva peniaze na trocha slušné oblečenie a príbytok. Glgnem si z kávy a opätovne ju položím na stôl.
Dôjdem do chodby a s nervami čakám na toho človeka. Čo to bude zas za objav? (pomyslím si). Predstavujem si úchylného chlapa z divným výrazom, so šikmými očami a s tučným bruchom.
sikii.
Na moje prekvapenie chodbou prechádza žena s milým úsmevom a pozerá na mňa krásnymi modrými očami ako mám ja. pozriem na ňu a pozdravím: "Dobrý deň."
žena mi kývne a ide smerom ku mne. "Čo si želáte?" spýtam sa milo. "Potrebujem prebrať firemné záležitosti." povie a chystá sa sadnúť na lavičku. 
sikii.
( hovorí vyprávač)
Sadne si a pocíti studený chlad. Au, to studí. Pomyslí si.
Meisy sa diví prečo obratom vstala a chystá sa sadnúť. Nesadaj si hovorí jej vnútorný hlas, nevedno prečo Meisy ho poslúchla a nesadla si. "Poďte do kancelárie, ponúknem vám kávu." ponúkla ženu.
sikii.
"Sadnite sa prosím." povie Bea. "Jejda, prepáčte mi ja som Lea McLafen." povie a podáva Bee ruku, tá ako zarazená tiež jej ruku podá a povie: "Ja som Bea. Inak môžme si tikať nie?" Lea sa usmeje a súhlasne prikývne. "Pravdaže," povie. "Inak čo sme to potrebovali prebrať?" vyzvedá Bea, s pohľadom smerujúci na studenú dlážku. "Viete že už ani neviem?!" zasmeje sa Lea.
A ako tak bežal čas Bea a Lea sa skamarátili a na firemné veci zabudli. Vtom Beu osvieti. 
S pocitom že je zabudlivá vstane.
sikii.
Pozrie sa na poličku a dačo hľadá, ale nie a nie to. Nájsť. "Pomôžeš mi?" zvolá na Leu, tá súhlasne prikývne a skúša hľadať. "A tuto je." skonštatuje Lea. "Ďakujem že si mi pomohla, toto máš že vraj doniesť do tvojej firmy, dať do šéfovi a také bláboliny." zasmeje sa Bea a podáva Lei príslušné papiere. S úsmevom na tvári si ich zoberie. "Musím ísť." povie, vyberie z vrecka svoju vizitku a podá ju Bee. "Rada som ťa poznala." zvolá Bea.

Dneska môžem íst domou pokojne, Bea je naozaj príjemná žena som rada že som ju poznala. Konečne po tých rokoch nejaká rozumná osoba ktorá mi stojí za to. Čo keby som ju pozvala na kávu? Dobrý napad. Zobrala som telefón a vyťukala Beine číslo (tiež mám jej vizitku)

the end! :D

4. února 2011 v 18:38 | tally.
pozastavuje, na dobu neurčitú možno sa vrátim, ešte newm :D ahoj
 


domček by me :D

3. února 2011 v 15:43 | tally. |  My house show.
the-siimss2.blog.cz
spravila som taký hnusnejší domček :D neni zariadený, trochu je no :D ale no nepáči sa mi... klik na cč.

Once the stars cease to shine. 01 E-mail

1. února 2011 v 13:44 | tally. |  Once the star cease to shine.
the-siimss2.blog.cz
máme tu další diel, skôr než o týždeň, fíha :D... snaď sa ľubi, celkom krátky no :D